Jedného dňa prišla za mnou mamička so synom, ktorého problémom boli tiky v tvári. Tiky sa zhoršovali keď sa musel na niečo sústrediť, keď chcel napríklad niečo vysvetliť alebo keď bol unavený. Problém začal v poslednom roku  v škôlke keď mal nezhody s pani učiteľkou, ktorá ho podľa jeho slov stále upozorňovala na veci, ktoré nevedel, nútila ho jesť jedlá, ktoré nemal rád  a z toho získal pocit, že ho nemá rada. Po rozhovore učiteľky s rodičmi sa tlak na dieťa ešte stupňoval. Ku koncu škôlky mali v škôlke „prespávaciu noc“, na ktorú nechcel ostať, lebo preferoval byť v noci doma s rodičmi, ale pani učiteľka mu povedala, že je už veľký predškolák a aj menšie deti tam ostávajú a spia bez rodičov, tak sa potom rozhodol, že tam ostane. Asi nechcel sklamať pani učiteľku. Posledný deň v škôlke sa odmietol s danou pani učiteľkou rozlúčiť. Po skončení škôlky, keď ten tlak opadol, sa u neho začali prejavovať tie tiky a mamička sa bála, aby sa to v škole nezhoršilo a deti sa mu kvôli tomu neposmievali.

Je to veselý, aktívny chlapček, ktorý má veľmi silný vzťah k prírode a rád chodí na výlety. Hovorí, že by chcel byť vtákom a lietať. Aby videl všetko z výška, aby mal výhľad.

Rád športuje, miluje prírodu, hmyz a rád zbiera huby. Najradšej sa hráva s lúčnymi koníkmi ale aj ostaný hmyz si rád obzerá.

V známom prostredí je sebaistý, od cudzích ľudí si radšej drží odstup. V kolektíve je veľmi obľúbený, deti ho majú radi a má prirodzenú autoritu. Je odvážny, chce skúšať nové veci. Hnevá sa keď mu niečo nejde, alebo ho niekto nespravodlivo obviní za niečo čo neurobil. Dobre sa s ním vychádza, dá si veci vysvetliť. Má strach z búrky a verejného vystúpenia, nechcel vystupovať na besiedkach.

Spýtala som sa ho čo má v prírode najradšej a povedal, že hmyz. Páči sa mu, že ho môže chytať a nechať ho loziť po ruke, príjemne to šteklí. Keď som mu dala papier, aby niečo nakreslil, nakreslil krásneho obrovského farebného pavúka.

Počas konzultácie, keď som sa rozprávala s mamou, chodil voľne po miestnosti a zrazu mi priniesol ukázať pavúka, ktorého našiel v kúte v kancelárii, nech sa pozriem aký je pekný. Nikdy predtým ani potom som už pavúka v kancelárii nevidela.

Rada sa pýtam rodičov k čomu by prirovnali svoje dieťa a táto mamička povedala, že asi naozaj k hmyzu – je rýchly, má koordinované pohyby, akoby vždy vedel presne odhadnúť vzdialenosti. Rád skáče z výšok. Chce byť všade prvý. A rád každého štípe.

Na základe všetkých týchto informácii som vybrala liek Mygale, ktorý má z hmyzieho rodu najväčší vzťah k tikom.

Po lieku na druhý deň sa žmurkanie veľmi zintenzívnilo a večer mal horúčku. Teplota okolo 38°C sa držala 3 dni, chlapček bol však aktívny a pýtal sa aj von. Po horúčke prestalo mykanie hlavou a do 2 týždňov úplne zmizlo aj žmurkanie a tiky úst.

V prvý deň školy sa zase na krátko objavilo žmurkanie, ale aj spontánne vymizlo. Stav bol lepší o 90%. Toto bolo pred 2 rokmi. S mamičkou sme sa dohodli, že ak by sa to zase zhoršilo, bude ma kontaktovať.  Zatiaľ sa tak nestalo.