Prekvapivý názov, však? Zo všetkých strán totiž viac počúvame o tom aký je cukor škodlivý, niekedy je  označovaný ako biely jed. Je to naozaj tak? Na škodlivosť cukru vo všeobecnej rovine zatiaľ nemám jednoznačný názor, zato viem, že všetkého veľa škodí. Ak konzumujeme nadmieru cukru tak sa to na našom organizme určite odzrkadlí. Sme svedkami „otravy spoločnosti cukrom“. Máme ho všade – v nápojoch, vo všetkých priemyselne spracovaných potravinách a máme ho tam veľa. Všetkého je dostatok a hlavne mamičky malých detí si uvedomujú, že toho cukru je naozaj príliš. Potom bojujú so svojimi mamami a babkami, ktoré hovoria: „veď trochu cukru nikomu neuškodí“. Pretože oni ho toľko nemali, chcú ho teraz dopriať našim deťom a vnúčatám. A zrazu strácame hranicu kedy je toho cukru primerane a kedy je to už priveľa. Medzi najviditeľnejšie problémy nadmernej konzumácie cukru patria z fyzických ťažkostí obezita a z mentálnych hyperaktivita a výkyvy nálad.

Prečo teda ten nadpis, že cukor môže byť aj liekom? Už vieme, že základné pravidlo homeopatie je „podobné sa lieči podobným“. Teda ak nejaká látka spôsobí u zdravého človeka ťažkosti, podobné ťažkosti môže potom aj vyliečiť. Aj cukor sa v homeopatickom riedení stáva liekom.

Homeopatický liek Sacharum officinale je vyrobený zo šťavy z cukrovej trstiny. Homeopatikum z bieleho rafinovaného cukru je označené ako Sacharum album. Jeho obraz poznáme najviac z práce holandského majstra homeopata Tinusa Smitsa a tiež z provingov (skúšky lieku).

Aký je obraz detí či dospelých, ktorým by pomohol liek vyrobený z cukru?

Na mentálnej úrovni je to predovšetkým nedostatok sebelásky, ktorý súvisí so strachom z detstva. Je to strach, že mama ich opustí, pretože si nezaslúžia jej lásku. Tento strach môže vyplývať z pocitu nedostatočnej pozornosti od mamy, z pocitu emocionálneho zanedbávania alebo z pocitu nedostatku fyzického kontaktu (hlavne u detí, ktoré boli od mamy oddelené alebo neboli dojčené). Preto potom zúfalo požadujú lásku a pozornosť. Túžia po dotykoch a objatiach, po objímaní, hladkaní. Ak to nedostanú, cítia sa veľmi osamelí a opustení. Nespokojní so sebou aj so všetkým, je pre nich ťažké nájsť v živote nejakú radosť.

Reakciou na tento vnútorný pocit nehodnosti a opustenia je buď smútok alebo agresivita. Potom sa s každým hádajú, sú zlomyseľní, drzí, robia naschvál, veľmi sa im menia nálady, sú emocionálne veľmi nestabilní. Aby pritiahli pozornosť veľa a rýchlo rozprávajú, skáču do reči, prerušujú iných alebo ich ani nepustia k slovu. Môže však nastať aj opačná reakcia, budú sa kontaktu vyhýbať a stanú sa z nich samotári.

Veľmi túžia po pocite domova, majú veľký problém opustiť ľudí alebo veci, ktoré majú radi, problém im robí vlastne akákoľvek zmena v živote. Môže sa jednať o zmenu školy, zmenu bydliska, zmenu partnera, je pre nich ťažké „vyletieť z hniezda“.

Môžu byť žiarliví, pričom žiarlivosť je tiež len prejav strachu. Strachu, že stratia milovanú osobu. Nie sú si istí láskou rodičov alebo partnera. Neistota sa potom prejavuje na viacerých úrovniach, neistý sú aj v rozhodovaní v rôznych oblastiach života.

Vzhľadovo môžeme vidieť dva póly – obezitu s chorobným prejedaním sa, hlavne sladkosťami, múčnymi jedlami, pečivom, zemiakovými lupienkami a pod. (hľadanie naplnenia a lásky v jedle) alebo naopak  vychudnutosť a bledosť tváre.

Deti si často cmúľajú palec, stále ho majú v ústach, dokonca  až do neskoršieho veku, alebo sa nevedia zbaviť cumľa alebo si dávajú do úst hračky, alebo žužlú tričko, rukáv, ohrýzajú ceruzky alebo perá. Môžeme vidieť ale aj druhý pól keď dieťa nikdy nedávalo nič do úst, ani cumeľ ani palce.

Obmenou tejto potreby mať niečo v ústach je ohrýzanie nechtov, niekedy až do živého, kúšu si nechty na rukách aj nohách. Veľký nepokoj rúk a nôh, stále s nimi musia niečo robiť.

Cítia sa slabí, vyčerpaní, sťažujú sa na nedostatok energie. Ráno ťažko vstávajú, sú podráždení až kým sa nenaraňajkujú.

Alebo sú prehnane agitovaní a nepokojní, ťažko sa sústredia a robia veľa vecí naraz. Je to dobrý liek pre deti s ADHD.

Na fyzickej úrovni majú problémy s jedlom:

  • Buď sú stále hladní, potrebujú jesť aj medzi hlavnými jedlami, stále niečo „zobú“. Majú enormnú chuť na sladkosti, sú to deti, o ktorých rodičia povedia, že vyjedajú cukorničku alebo by jedli sladkosti od rána do večera. Po sladkostiach ale bývajú najagresívnejší. Problémy s jedlom môžu vyústiť až do chorobného prejedania sa, dokonca do bulímie.
  • Alebo majú averziu k jedlu, ktorá môže prejsť až do anorexie. Nemajú radi zeleninu ani varené jedlá, majú averziu k teplému mlieku, maslu a tučným jedlám.

Majú posunutý prah bolesti – buď sú precitlivení na bolesť alebo majú úplnú necitlivosť k bolesti. Môžu mať  mdloby z bolesti alebo strach, že omdlú. Majú strach z pohľadu na krv, strach z odberu krvi.

Obvykle bývajú veľmi smädní, majú smäd na veľké množstvá vody (to vidíme často u cukrovky) alebo naopak odmietajú piť.

Sú to teplokrvní ľudia alebo deti, je im stále teplo, nohy vystrkujú spod periny alebo sa v noci odkrývajú.

Na telesnej úrovni vidíme extrémna suchosť – kože, nechtov, vlasov, slizníc, suchá stolica (problémy so zápchou).

U žien sa objavujú problémy s menštruáciou – bolestivá ovulácia aj menštruácia, PMS so smútkom a podráždenosťou, opuchnuté a bolestivé prsníky, hnedý krvavý výtok pred menštruáciou.

Precitlivenosť alebo nadmerná stimulácia nervového systému sa môže prejaviť formou nervových tikov.

Sacharum officinale môže byť dobrým liekom aj pre deti s ADHD alebo deti s poruchami autistického spektra. Samozrejme, ak sedí celkový obraz.

Zaujímavý je jeden z mojich prípadov dievčatka, ktorému homeopatický cukor navrátil životnú silu späť do rovnováhy a tým upravil nielen fyzické ťažkosti ale zharmonizoval aj extrémne prejavy nálad. Použijem slová mamy tohto dievčatka:

„Začalo sa to upchatým nosom, kýchaním a soplíkmi, ktoré sa nedali vyfúkať. Potom sa pridali bolesti bruška a suchý kašeľ v noci a cez deň, keď spala. Neskôr sa začala meniť jej nálada – stupňovala sa  jej agresivita k nám a k jej bratovi. Kričala na nás. Robila nám naschvál. Bila brata aj deti v škôlke. Smiala sa, keď mohla brata provokovať. Nechcela sa s ním hrať. Keď sme jej povedali, aby niečo nerobila, tak to robila ešte viac.  Nič si nerobila z výčitiek ani trestov. Mávala záchvaty zúrivosti, po ktorých jej navrela hrča v slabinách. Hneď po jedle bola hladná a brala si medík aj sladkosti bez nášho vedomia. Vôbec nepila. Vždy chcela len sladkosti. Chcela, aby sme ju obliekali, umývali, ako keď bola malá. Nechcela nič pomáhať, hoci predtým pomáhala. Ani pri hrách a aktivitách dlho nevydržala, akoby bola stále unavená. Ráno sa jej nechcelo vstávať a „vrčala“ na nás až kým neprišla do kuchyne a nezjedla raňajky. Potom sa trochu ukľudnila. Tento stav trval niekoľko týždňov a už som sa pýtala sama seba či to tak bude navždy a čo sa stalo, že sa tak veľmi zmenila. Potom som už vyhľadala homeopatku aby nám pomohla aspoň s tým neustávajúcim kašľom a dúfala som, že sa možno niečo stane aj s tou jej neznesiteľnou náladou. Dostali sme liek Sacharum officinale.

Po podaní homeopatika v riedení 30 CH sa v priebehu prvého mesiaca soplíky a kašeľ vytratili. Agresivita sa zmiernila. Po Sach-off 200 CH sa zmiernila chuť na sladké, prestali bolesti bruška a konečne začala piť. Teraz som mala problém s tým, že som jej nestačila nalievať čistú vodu do pohára. Agresivita úplne zmizla. Vrátila sa jej energia a znovu to bola ona ako pred chorobou. Šťastné a zdravé dieťa. Liek ešte z času na čas opakujeme keď vidím, že začína pýtať viac sladkostí a je drzejšia a agresívnejšia k bratovi. Rýchlo ju vráti späť do rovnováhy.“

Ďalšie prípady si požičiam z knihy Tinusa Smitsa Inspirující homeopatie.

Ide o staršiu ženu, ktorá celý život trpí obezitou. Má neodolateľnú chuť na čokoládu, keksy a koláče, jedáva ich najviac večer. Svoj život si nedokáže  predstaviť bez fajčenia a sladkostí. Musí stále jesť a aj keď veľa je, nikdy nedokáže dosiahnuť pocit nasýtenia. Nenávidí svoje telo kvôli nadváhe a necíti sa dobre v spoločnosti. Do 14 rokoch si cmúľala palec.  Po niekoľkých týždňoch užívania lieku Sacharum už nemá záchvaty prejedania sa, dokáže sa kontrolovať a začala chudnúť. Po ďalšom čase už dokáže jesť len tri krát za deň a stále chudne. Prestala nenávidieť svoje telo. Pred liekom nevedela koho má rada a koho nie, nedokázala rozlíšiť pocit sympatie a antipatie, teraz to cíti do 10 minút. Po niekoľkých mesiacoch povedal, že sa mentálne aj emocionálne sa cíti skvele.

Sedem ročný chlapec má problémy so sennou nádchou , ktorú sprevádzajú bolesti a slzenie očí. Trvá to od jari až do jesene. Často mu tečie krv z nosa. Neznáša teplé počasie, zo slnečného svetla ho bolia oči, takže celý deň až kým nezapadne slnko nosí šiltovku. Veľa kýcha a stále má otvorené ústa. Užíva antihistaminiká, ktoré mu nijako nepomáhajú. Keď zje čokoládu alebo cukor, jeho správanie sa veľmi zmení – začne byť agresívny, má náhle záchvaty zlosti, začne byť zlomyseľný, pokúša sa ublížiť mame tým, že rozbíja veci, ktoré má rada a potom pred ňou stojí so zlomyseľným úsmevom. Je nepokojný, divý a drzý. Za normálnych okolností je ale plachý a uzavretý, nikdy sa nebije, ani s inými deťmi. Neboj kojený, nikdy si necmúľal palec ani si nič nedával do úst. Má strach zo zlyhania a z tmy. Je na seba tvrdý, nikdy neplače keď ho niečo bolí. Má veľkú chuť na sladkosti, čokoládu, džemy, fazuľu a údené mäso.  Prvý deň po lieku bol veľmi nervózny. Neskôr už bol oveľa otvorenejší  a po zjedení čokolády sa mu už nemenila nálada, neprejavoval sa už agresívne. Prestal mať prehnanú chuť na sladké. Mal už menší strach zo zlyhania a prvý krát v živote sa odvážil ísť sám nakúpiť. Už sa tak nebojí tmy. Senná nádcha zmizla ako topiaci sa ľad, už nekýcha, nemá problémy s očami, prestala mu tiecť krv z nosa. Už nemá stále otvorené ústa a znížil sa aj jeho nenásytný apetít.